A pod „tým druhým" má vlastník bytu na mysli nájomcu a naopak nájomca majiteľa. Takmer začarovaný kruh. „Prenajímam byt už roky a províziu vždy platil nájomca," tvrdí majiteľ. „Býval som už v niekoľkých prenajatých bytoch a nikdy som realitnej kancelárii nič neplatil," prihrieva si polievočku nájomca. Je logické a prirodzené, že všetci by sme najradšej za akýchkoľvek okolností ušetrili peniaze, niektorí by zašli ešte ďalej a chceli by všetko zadarmo. No nie vždy to tak ide. Realitná kancelária z niečoho žiť musí a provízia je prirodzene jej zdrojom príjmu. Nezáleží nám na tom, od ktorej strany ju inkasujeme. Pri prvom kontakte s vlastníkmi nehnuteľností počujeme veľmi často takéto vety: „Kto hradí províziu?" alebo „Pokojne môj byt ponúknite, no províziu si vypýtajte od nájomcu." Neodmietame spoluprácu na takomto základe, no snažíme sa majiteľovi vysvetliť, že úhrada provízie z jeho strany môže byť preňho paradoxne prínosom. Jeho byt totiž nie je jediný na trhu a ak si aj myslí, že je najkrajší, najväčší a v najlepšej lokalite s vynikajúcim výhľadom, často to zďaleka tak nie je. Konkuruje mu veľké množstvo nehnuteľností, ktoré v našom bratislavskom regióne, kde má naša kancelária sídlo, vyrástli za ostatné roky a stále ich pribúda. Ľudia kupovali byty „na kšeft", niektorí odišli dlhodobo za prácou do zahraničia a prenájom bytu sa počas ich neprítomnosti stal riešením ako napríklad splácať hypotéku. Proste a skrátka, bytov - nových aj kvalitne zrekonštruovaných - je v Bratislave ako maku a budúci nájomcovia si môžu priehrštiami vyberať. A samozrejme aj zjednávať cenu. A čo sa týka provízie - ak je od nich pri jednom byte vyžadovaná (pretože majiteľ ju platiť nechce) spolu s nájomným a prípadne aj nejakým depozitom (dokopy často suma okolo 2 000 EUR požadovaná pri podpise zmluvy), vyberú si iný, rovnako kvalitný, pretože tam hradí províziu jeho triezvo uvažujúci vlastník.
Nachvíľu odbočíme k malej matematike, ktorou sa snažíme vysvetľovať majiteľom nehnuteľností vyššie spomínaný paradox - prečo by mali odmenu realitnej kancelárii platiť oni. Ak ich byt stojí neprenajatý často aj pár mesiacov kvôli tomu, že majiteľ zaň pýta nielen neúmerne veľa peňazí, no tiež kvôli tomu, že potenciálnych nájomcov odrádza nutnosť platiť províziu, vlastník prichádza o celkom slušnú čiastku peňazí. Zoberme si príklad bytu, za ktorý chce majiteľ inkasovať mesačne 550 EUR, z čoho mu po odrátaní nákladov ostane 400 EUR. Byt sa mu aj napriek pomoci schopnej realitnej kancelárie nedarí prenajať 3 mesiace (áno, aj to sa stáva, ba dokonca sme zažili aj dlhšie „čakačky", no to už bolo takmer o nenajedenosti vlastníkov, túžiacich bez možnosti dohody po nereálnej cene). Za tie tri mesiace napriek tomu, že v byte nikto nebýva, sa musia hradiť platby správcovskej spoločnosti vo výške niekoľkých desiatok EUR (nemáme na mysli vodu, plyn a vykurovanie, tie sa nemíňajú, ale odvoz odpadu, osvetlenie priestorov, upratovanie, výťah atď.). Takže prídeme k sume v priemere 100 EUR, ktoré už nikto nevráti. A to je len platba správcovi. Podstatnejšou zložkou je zisk z nájomného - teda skôr ušlý zisk. Za tri mesiace je to mínus 1 200 EUR! Ak k tomu prirátame poplatky správcovi, dostaneme sa k sume 1 300 EUR. Len kvôli tomu, že majiteľ sa odmietal podieľať na provízii pre realitnú kanceláriu a potenciálni klienti po obhliadke zamierili k rozumnejšiemu prenajímateľovi. Pýtame sa občas ľudí, ktorí zásadne províziu nechcú platiť, či im stálo zato čakať na človeka, ktorý bol ochotný províziu zaplatiť a napriek „strate" pár stoviek prišli o napr. 1 300 EUR (ušlý zisk plus náklady). Krčia plecami, štve ich to.
Ak ste teda v podobnej situácii, porozmýšľajte o tom. Dajte si poradiť, bavte sa aspoň v kompromisnej rovine. Nachádzame sa v dobe, kedy je väčším pánom človek hľadajúci bývanie, tak sa ho nesnažme odohnať tým, že sme tvrdohlaví a nechceme platiť. Neuvedomujúc si pritom, že realitná kancelária nám za naše peniaze poskytuje službu, s ktorou by sme mali vopred rátať v položke „náklady". Za služby sa totiž platí.
