Chceš byť pochovaný na Slovensku? Alebo chceš pochovať Slovensko?

Autor: Štefan Nemlaha | 10.1.2016 o 18:43 | (upravené 13.1.2016 o 19:34) Karma článku: 11,73 | Prečítané:  978x

Párkrát za svoj 42-ročný život som rozmýšľal nad odchodom z tejto krajiny. Mal som možnosti aj príležitosti, pár rokov po 89-tom som dospel k tomu, že sa málo zmenilo a veci sa vracajú do zlých koľají. 

Viacero ľudí z môjho okolia to neunieslo a odišli. A možno by sa neskôr aj vrátili, ak by to do rúk nechytila tá svoloč, ktorá tu dnes kradne a pácha horšie veci, ako amatér Mečiar.

Samozrejme, hovorím o tom hranatom červenom kmérovi aj s jeho bandou 83 pritakávačov. O organizácii, ktorej môžu prvotriedne zločinecké elity jej praktiky tichučko závidieť. Kradnú drzo a okato, zo stola zmetú každú jednu kritiku, ktorá je namierená proti nim. Je to valec, ktorý má monštruóznu silu. Kauza za kauzou, lúpež za lúpežou, ktorých sa dopustili, by zlomili krk nejednému politikovi. No nie im. Povieš niečo na ich adresu? Zdokladuješ to do posledného faktu a vyčísliš ich krádež do posledného centu? Si novinár alebo známejší opozičný politik? Všetko je jedno. Kauza zarezonuje, minister vygrcia pár nezmyslov, ktoré by ani mojej 7-ročnej dcére nedávali logiku. A karavána ide ďalej. Nikto sa viac nepýta (česť výnimkám), vec je zabudnutá. Kradnime ďalej, súdruhovia, veď národ nám to žerie, národ nám to dovolí.

Ale ľudia ho volia. Je to ich veľký vodca, ktorý im na emdéžet rozdá pár karafiátov a odznakov, v ostatnom roku hnilé vlaky zadarmo a pár eur na Vianoce. Tu máte, chudoba, vodca s miliónovými hodinkami sa rozhodol dať Vám nažrať! A národ sa mu vrhá pod nohy, nechá po sebe šliapať, veď dostal svoje omrvinky. Ten istý národ, ktorý si v nemocnici musí utierať zadok vlastným toaleťákom, pretože červený kmér kradne tak, že ľudská dôstojnosť zomrela.

Učitelia robia v mekdonalde, pretože sa im to viac oplatí. Že budeme mať možno najblbšie deti v celej únii, ktoré sa nedokážu o seba postarať, pretože na školy neostalo, je hádam tým učiteľom ľúto. Jonáš so svojou alobalovou veľrybou s bruchom plným pästoeuroviek im však dal päsťou do oka ako vlastnej žene. Tu máte, banda, nič nedostanete! Ja som tu pán, ja sa budem mať dobre, Vy sa mi practe z cesty. Najlepšie dakde do cudziny.

A „bande“ často iné neostane. Prenajme svoj zahypotékovaný byt (ak nejaký vôbec má), dostane od rodičov krížik na čelo a práši kade ľahšie. Nie je jej to celkom po vôli, v podvedomí sa tomu aj bráni, ale inú možnosť nemá. Ak teda nechce ostať tou väčšinou, ktorá sa nechá opľúvať a ako almužnu dostáva „zvratky“ za plyn. A za hranicami maká. Možno aj viac ako tu ale zisťuje, že to má oveľa väčší zmysel. Bývanie je síce drahé, aj žalúdok aspoň spočiatku nemožno kŕmiť najvyberanejším jedlom. No postupne je všetko lepšie, pokiaľ nie si magor, tak sa staviaš na vlastné nohy a zisťuješ, že si mal zdrhnúť už dávno. Slovensko je pre Teba zrazu prdel sveta a aj keď je to niekedy len pár desiatok kilometrov, rodná hruda je v skutočnosti fakt ďaleko.

Je Ti dobre, no niečo v Tebe drieme a kúše Ti do hlavy. „Mám sa fajn, na dovolenky už nechodím len do Chorvátska ale dvakrát ročne môžem ísť aj do exotiky. Budem sa mať možno ešte lepšie, už teraz mám tretie auto (funglovku) a v práci mojej žene práve pridelili novučičkú audinu. No je mi tu skutočne parádne? Mám okolo seba ľudí, ktorí ma majú skutočne radi alebo som pre nich len prišelec, ktorý im berie prácu? Ok, nejakých kamošov mám ale tí, čo ostali doma boli predsa len akýsi viac moji. Žijem tu už desať rokov, no chcem tu aj zomrieť a mať hrob, tu, kdesi na druhom brehu Atlantiku?

A prečo som vlastne tu? Pretože červený kmér tam kdesi na Slovensku mi dal tú šancu? Nie, šance som sa chopil sám, pretože som šikovný, ten kmér ma v skutočnosti vyhnal. Nevolil som ho, takých ako ja on nepotrebuje. Bojí sa ma a verí, že spoza veľkej mláky ho voliť nebudem. Kurnik šopa, ako veľmi by som sa tam chcel vrátiť, ak by to tam nebolo také červené! Ak by som mal možnosť robiť to, čo ma baví a mať sa tak, ako si zaslúžim. Ak by moja žena nestrážila po večeroch cudzie deti, pretože jej to vynesie viac, ako jej odbornosť. Ak by moje deti neboli rukojemníkmi starcov, ktorým už je všetko jedno a volia podivné istoty. Ak by som si v tej nemocnici mohol aspoň tú riť utrieť erárnym papierom. Ak by sa na Slovensku oplatilo žiť, pracovať a podnikať..."

Ja mám rád túto krajinu a preto som ostal. Chcem zmeniť veci k lepšiemu, chcem, aby sa tu nekradlo, aby byrokracia a korupcia dostali poriadnu po papuli, aby sa slovo sloboda opäť mohlo písať s veľkým S.

A vy, tam kdesi v Prahe, Viedni, Ríme, New Yorku či v Tokiu, skúste zmeniť veci tiež. Je vás veľa, ste masa, ste skutočná sila, ktorá môže číslami veľmi slušne zamiešať. Možno to teraz urobíte zdanlivo jednorazovo a pasívnejšie ako ja, ale raz sa vám to určite vráti. Máte na to do 15. januára už len pár dní, no stačí pre to urobiť naozaj veľmi málo.

Vykašľať sa na toto svoje právo je také našské. Ale je to aj správne? 

Pre mňa je lepšie byť pochovaný na Slovensku ako pochovať Slovensko... Volám sa Števo Nemlaha a volím slobodu.

Viac tu:  https://volby.digital/

Ak Vás článok zaujal, budem vďačný za jeho podporu a zdieľanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?