Bola to fantázia! V sedle, ktoré tlačí ale priťahuje.

Autor: Štefan Nemlaha | 7.9.2012 o 14:24 | (upravené 19.9.2012 o 12:21) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  340x

Najprv prišlo pomyslenie na tie kilometre, ktoré treba prejsť. Potom zamyslenie nad tým, že to nemusí byť až tak veľa. Neskôr pochopenie, že to dali viacerí a dokonca to môže byť príjemné. Nakoniec túžba si niečo dokázať. Cyklovýlet z nemeckého Passau do Bratislavy.

Nemám v úmysle robiť tu sprievodcu a dávať rady (ak o nejaké máte záujem, napíšte mi). Chcem v krátkosti načrtnúť atmosféru, ktorá Vás naladí už pri pohľade na Dunaj, do ktorého sa na cípe  polostrova v Passau vlieva Inn pôsobiaci mohutnejším dojmom ako jeho veľký brat. Mesto dýcha prevažne staršími turistami, troma riekami a cyklistami. Vyrážame predpoludním, pred sebou máme zhruba 380 kilometrov a vieme, že ich bude určite viac. 1.jpgMíňame malebné udržiavané dediny s čistými ulicami a slušnými ľuďmi, pri Dunaji sem tam zapijeme smäd pivom (alebo dvomi), fotíme sa pri vodných elektrárňach a riečnych koráboch s opálenými tvárami dôchodcov plaviacich sa cez ich komory. Zažívame kratší dážď, plavbu kompou, obdivujeme malé prístavy pozdĺž toku veľrieky. Po dobrej skúsenosti z Passau hľadáme podobné ubytovanie v sto kilometrov vzdialenom Linzi. Nájdeme, unavení sa motáme ulicami a po ľahkej večeri zaspávame s dobrým pocitom.

Ako dobre je nám... Aká sloboda nás obklopila. Navyknutí už vyše 20 rokov z dovoleniek a zahraničných výletov na možnosť hovoriť čo chceš, robiť čo chceš, smiať sa kedy chceš si to na bicykli vychutnávame dvojnásobne. Naozaj to sedlo niekedy zatlačí, no keď sa rozbehneš s vetrom opreteky plne naložený viac než tridsiatkou po slnečnej rovinke po cyklistikých cestičkách, ktoré u nás tak veľmi chýbajú (a žiaľ asi ešte dlho budú), obdivujúc nádhernú pridunajskú scenériu, zaplaví ťa pocit eufórie. Nie je to nalievanie sa lacným egyptským allinclusive chlastom. Ani fotka na ajfelovke. Ani ušetrené diéty zo služobnej cesty. 3.jpgJe to niečo viac, niečo, čo pochopí hádam len cyklista a slobodný človek.

Ďalší deň máličko fučíme do kopca smerujúcemu k Mauthausenu. Hrozné miesto, no treba ho vidieť. Dunaj nám so svojim nevysychajúcim zápalom ukazuje unescové údolie Wachau s čarovnými vinicami a ešte čarovnejšími dedinkami. Musíme spomaliť, ba zastať, aby sme sa nadýchali. A trebárs aj napili v záhrade starej vinárskej rodiny pod strapcami hrozna s fontánkou a nebojácnymi vrabcami, ktorý dostali chuť na náš syrový tanier.

Ľudia. Sú všade a všade sú iní. Tam na západe možno tvrdí a zdržanlivejší, zvyknutí na všeličo. No zároveň nesmierne slušní a niekedy aj so srdcom na dlani. 4.jpgMáme sa čo učiť. Človeku až lezie na nervy, ako ho autá obiehajú len keď je to stopercentne bezpečné, vychutnáva si pohostinnosť a veľké porcie. Slovensko? Zabudni. Ešte veľa vody pretečie riekou, ktorá nám robí spoločníka. Dostávam chuť presťahovať sa sem a užívať si slušnosť a prirodzené pravidlá. Bez gaunerov a špinavých politikov. Chcem vidieť pekných ľudí. Možno za väčšie prachy ale čert to ber. Kašľať na ne.

7.jpgKrems nás trocha opil, Melk vytiahol na kopec s kláštorom, dobrú polievku a ukázal nám usmievajúceho sa čierneho čašníka a krásne centrum. Klosterneuburg pred Viedňou nám dal ochutnať v jednej pivnici pár džbánikov vinárskeho kumštu. Viedeň nás previedla nábrežiami s luxusnými loďami cez mosty na ostrov s nudistami a potom až tam kde to poznáme a kde to začína zaváňať domovom. Ešte jeden kebab v Hainburgu a s pocitom malého víťazstva tachometre ukazujú 420.

Nie sme žiadni hrdinovia, takých pred nami boli stovky a tisíce a budú ďalší. Máme však úžasný pocit. Zadky bolia ale duša sa otvorila. Nadýchali sme sa voľnosti a dopriali si inú slobodu. Ďakujeme Ti Dunaj. Aj cestičkám, ktoré Ťa sprevádzajú. Dal si nám pocit, na ktorý dlho nezabudneme.

A o rok? Budapešť? Belehrad? Čierne more? Sme traja a baví nás to.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?