Spomeňme si na reláciu Vacvalovej s Andrásym Aj múdry schybí. Ľudské karikatúry v drvivej miere pochádzajúce z vidieka nevie zodpovedať často primitívne otázky redaktorky. „Z akého zvieraťa je zvieracia kazajka", „Čo je to dekolt?", „Čo to znamená, ak má niekto dobrý apetít?", „Čo chýba človeku, ktorý je dehydrovaný?" sú otázky, ktoré primerne vzdelanému človeku vyvolajú úsmev na tvári a bez rozpakov ich okamžite zodpovie. Ľudkovia z ankety hmkajú, tvária sa debilne, hovoria „oné", trepú kraviny, sú na smiech... Poviem si - žiaľ, aj to sú voliči.
Možno sa bude zdať, že teraz trochu odbočím, no nasledujúcich pár viet súvisí s podstatou tohto článku. Moja kamarátka si pred dlhšou dobou zobrala najprv na úrade a potom aj v kostole za manžela dnes už aj môjho kamaráta. Z Kolumbie. Ľúbia sa ako kone, čakajú spolu dieťa, ich manželstvo nebolo uzatvorené z vypočítavosti (chlapec je slušne vzdelaný, vo svojom fachu je odborník a zastáva zaujímavé miesto v renomovanej firme). Plnohodnotným občanom Slovenska s volebným právom sa však nestal vďaka manželstvu so Slovenkou. Tento snedý sympaťák si na svoj občiansky preukaz s dvojkrížom musí počkať 8 rokov a ani to nestačí nato, aby mu občianstvo dali. Musí výborne ovládať slovenský jazyk a preukázať vedomostí vo viacerých oblastiach (napr. v histórii). Ani to však nie je všetko. Okrem hlavných podmienok musí splniť aj ďalšie zákonom požadované podmienky v závislosti od jeho životnej situácie, pričom každá žiadosť je posudzovaná veľmi individuálne. V konaní o udelení štátneho občianstva môže ministerstvo vnútra zohľadniť ďalšie skutočnosti najmä ekonomický, technický, kultúrny a sociálny prínos pre Slovensko. Ak týmto všetkým prejde, stane sa z neho plnohodnotný, podľa vyššie uvedených kritérií aj vzdelaný občan ovládajúci náš spisovný jazyk. A teda aj volič. Spomeňme si v tejto súvislosti na tých vyššie spomenutých truľov...
Ak má môj kamarát takto tvrdo bojovať za to, aby sa stal Slovákom (a zjavne nielen na papieri), prečo by sme nemali všetci bojovať za svoje právo pristúpiť k volebným urnám? Nech sa k nim nedostanú ľudia, ktorí nevedia, kto bol Štúr či Dubček, ktorí netušia, že Gerlachovský štít je v Tatrách a Dunaj tečie aj cez Bratislavu, a možno ani takí, ktorí nevedia plynule povedať aspoň tri súvislé vety po slovensky. Som za preskúšanie národa desiatimi jednoduchými otázkami každých desať rokov, za vystavenie certifikátu oprávňujúceho voliť. Nie je to krok späť.
Len nechcem, aby o mojom živote rozhodovali ľudia, ktorí obrazne povedané nevedia narátať do dvadsať a ich jedinou starosťou je vyplácanie sociálnych dávok a chlastanie.