Štefan Nemlaha
Politika Slovensko.sk? Ďakujem, neprosím si.
Tak mi raz zasa vládny triumvirát prikázal niečo nahlásiť. Že vraj, či som konečný užívateľ výhod. No...
Hoci pôvodne som získal vzdelanie v zdravotníckom odbore, zahryzol som sa do novinárskeho chlebíka. Napokon ma zlákal svet nehnuteľností a ľuďom dnes pomáham nájsť si vysnívaný domov. Žijem v slobodnej a relatívne bezpečnej krajine s úžasným potenciálom v ľudských a prírodných zdrojoch, no zároveň vnímam korupciu, zdevastované zdravotníctvo, rozbité cesty, množstvo úradníckych a politických výhovoriek a absenciu kritického myslenia. Chcem taký štát, ktorý bude len v nutnej miere zasahovať do života občana.Chcem meniť Slovensko, aby bolo nielen krásne, ale aj úspešné Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tak mi raz zasa vládny triumvirát prikázal niečo nahlásiť. Že vraj, či som konečný užívateľ výhod. No...
Na súkromné vozidlá policajtov sa nesiaha. Skúste odtiahnuť také auto. Nikto sa neodváži, je to „ich človek“.
Existuje skupina ľudí, ktorých počúvam omieľať dokola to isté. „Nejdem voliť, všetci politici sú hajzli a zlodeji, všetci majú za ušami, nič sa nezmení, podpáliť parlament...“ Hovorím si, hmm, vy musíte byť priam božskí
Ak Robert Fico ignoruje novinárov z Denníka N a zo SME, prečo novinári neignorujú Fica? Ak im nedovolí klásť otázky na tlačovke, na ktorej chce povedať len to čo chce povedať, tak prečo na tú tlačovku novinári vôbec chodia?
Párkrát za svoj 42-ročný život som rozmýšľal nad odchodom z tejto krajiny. Mal som možnosti aj príležitosti, pár rokov po 89-tom som dospel k tomu, že sa málo zmenilo a veci sa vracajú do zlých koľají.
Od mestskej časti sme pred rokmi vyfasovali právo parkovať za poplatok na uliciach Starého Mesta. Pretože tam máme trvalý pobyt. Parkovať nie je možné na všetkých uliciach a nie vždy sa nám to aj podarí. Naše právo nám totiž upierajú nielen cezpoľní ale aj policajti
Nájazdy žltých áut s odťahovacou rampou sú Bratislavčanom dôverne známe. Ak ide o dôvodné upratanie vozidla, ktoré evidentne blokuje premávku, nikto neprotestuje. Výpalníci vo svietivých vestách však s odobrením polície robia aj nadprácu, ktorá stojí rezidentov nemalé peniaze.
Na Slovensku neexistuje pravidlo, kto hradí pri prenájme nehnuteľnosti províziu pre realitnú kanceláriu. Je na zváženie, či by existovať malo. V každom prípade sa takmer každodenne niekoľko rokov stretávame pri našej práci s nasledovným tvrdením našich klientov: Províziu by vám mal uhradiť „ten druhý".
Najprv prišlo pomyslenie na tie kilometre, ktoré treba prejsť. Potom zamyslenie nad tým, že to nemusí byť až tak veľa. Neskôr pochopenie, že to dali viacerí a dokonca to môže byť príjemné. Nakoniec túžba si niečo dokázať. Cyklovýlet z nemeckého Passau do Bratislavy.
V poslednom čase zaznamenávame informácie o tom, že ceny bytov klesli o výrazné percentá a je tak najlepší čas na kúpu. Je to pravda?
Som presvedčený, že spis, o ktorom sa hovorí v posledných dňoch čoraz viac a o ktorom sa dúfam v najbližších týždňoch bude hovoriť ešte viac, si neprečítala minimálne tretina mojich priateľov a známych. Pritom ide o dokument, ktorý v tejto krajine nemá obdobu, ide o megakauzu akú sme od revolúcie v roku 1989 nezaznamenali!
V posledných týždňoch a mesiacoch zaznamenávame z niektorých zdrojov informácie o tom, že ceny nehnuteľností klesli o výrazné percentá ba dokonca desiatky percent a je tak najlepší čas na kúpu bytu, domu či pozemku. Je to pravda?
V decembri minulého roku som "vďaka" jednému hulvátovi prišiel o spätné zrkadlo. V strede dňa, pred očami desiatok očí. Bol to trest za moju trúfalosť - Mariánovi Kočnerovi som prekazil jeho drzý predbiehací manéver.
Na Kubu som sa neplánoval pozrieť minimálne počas najbližších troch-štyroch rokov. Nelákali ma biele pláže, ani blankytné more. Nepotreboval som vidieť chudobu zapríčinenú Castrovym režimom, rozpadom Sovietskeho zväzu a americkým embargom. Vravel som si, počkám, kým ten režim padne a potom sa tam kuknem. Dnes neľutujem, že som Ostrov Slobody spoznal „v žiari" 51. výročia Revolúcie. Videl som krajinu, akú asi inde na planéte nenájdete.
Šokuje ma, že politické spektrum, ktoré sa predovšetkým v koalíci zúčastňuje na kľúčových rozhodnutiach týkajúcich sa veľkej časti spoločnosti, je na svoje miesta dosadzované na základe rozhodnutia často nevzdelaných, pologramotných a negramotných ľudí.
Ak Robert Fico ignoruje novinárov, prečo novinári neignorujú Roberta Fica? Ak im nedovolí klásť otázky na tlačovej konferencii, na ktorej chce povedať len to čo chce povedať, tak prečo na tú tlačovku novinári vôbec chodia? Aby reprodukovali to, čo Robert Fico chce reprodukovať?
Určite ste už videli v televízii situáciu, v ktorej policajný hovorca presviedča ľudí, aby v prípade, ak na nich bude páchané akékoľvek zlo, vytočili známe telefónne číslo resp. podali trestné oznámenie. Po vlastných skúsenostiach už polícii neverím.
Pľujem. Na dvere Vašej ambulancie, pán primár. Po dnešnom zážitku vo vašej ordinácii som sa rozhodol, že jej prah už viac neprekročím. Jedine v tom prípade, že si tam pôjdem pre svoju zdravotnú dokumentáciu.
Debakel v neprospech východu, samozrejme. Po nedávnych skúsenostiach za hranicami civilizovaného Slovenska som sa utvrdil v názore, že to, čo pochádza z končín ležiacich ďalej ako Poprad, má ďaleko od vyspelosti. Je mi jasné, že t
Podľa prieskumov slovenskej polícii dôveruje necelých 40 % ľudí. Je to strašne málo! Nečudujem sa, veď polícia je často spájaná s mafiánskym prostredím a bohužiaľ na základe konkrétnych faktov je aj jasné, že s mafiou občas skutočne spolupracuje. Bežný občas sa väčšinou s týmito praktikami nestráva a nepociťuje ich na vlastnej koži, otvára sa mu však nožík vo vrecku v situácii, keď policajti prekračujú svoje právomoci, šikanujú možno len tak z pasie, prípadne využívajú zatiaľ takmer neobmedzenú moc policajného preukazu či zeleno-bielej farby auta.